V oblasti ďalšieho smerovania odpadového hospodárstva, nás čakajú veľké výzvy. Medzi kľúčové úlohy patrí implementácia Smernice EPaR 2008/98/ES o odpade do nového zákona o odpadoch a do Programu odpadového hospodárstva SR. Aby sa táto nová legislatíva stala reálnymi reálnym nástrojom), cez ktorý sa bude dať v praxi realizovať plnenie jednotlivých cieľov smernice, je nevyhnutné to v pripravovaných dokumentoch zohľadniť tak, aby sa vyhlo stanoveniu percent a čísel, ktoré je nereálne splniť.
Keďže už teraz máme s prijatím novej legislatívy značný sklz a reálne nám hrozia sankcie, uvedomujeme si, že tlak je značný. Prioritou pri tvorbe systému by v každom prípade malo byť zohľadnenie všetkých dostupných údajov, faktov a podľa toho by sa primerane mali nastaviť jednotlivé kritériá, s dôrazom na ekonomickú udržateľnosť pri zefektívňovaní separovaného zberu a recyklácie do roku 2020.
Do úvahy je treba vziať podstatný fakt, že smernica je záväzná pre každý členský štát EÚ bez ohľadu na to, či členský štát stihol jej implementáciu v stanovenom termíne. Rozhodujúci je výsledok, ale členský štát má možnosť voľby, akou formou a akými prostriedkami ho dosiahne.
Pre budovanie celého systému separovaného zberu je veľmi podstatné Rozhodnutie Komisie 2011/753/EU zo dňa 18.11.2011, ktorým sa stanovili pravidlá a metódy výpočtu pre dodržiavanie cieľov v roku 2020. Podľa čl.3 odst.1, Rozhodnutia komisie 2011/753/EU, členský štát má možnosť si vybrať jeden variant, ako bude vykazovať dodržiavanie jednotlivých cieľov určených pre komunálne odpady v čl. 11 odst. 2 písm. a) smernice 2008/98/ESa:
- a) príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo;
- b) príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu z domácností z jedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;
- c) príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností;
- d) príprava na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu;
Z toho titulu je dôležité po analýze zvoliť tú možnosť, ktorou má Slovensko šancu tieto ciele reálne dosiahnuť. Mala by prebehnúť odborná diskusia, aby sa zvolil najvhodnejší variant a zohľadniť:
- skutočnosť, že údaje o množstve odpadu na opätovné použitie a recykláciu sa sčítavajú a nevykazujú sa samostatne (50% spolu, nie z každého odpadu na recykláciu), kde výstupom má byť zníženie množstva komunálneho odpadu na polovicu, určeného na zneškodnenie
- výrazné regionálne rozdiely a špecifiká
- potrebu zjednotiť evidenciu komunálneho odpadu a domového odpadu tak, aby mala reálnu výpovednú hodnotu
- potrebu zjednotenia pojmov
Termínom, dokedy tak musíme urobiť, je podľa čl.3, odst. 5 Rozhodnutia Komisie 2011/753/EU august 2012.
Priamo s vyššie uvedeným, súvisia aj niektoré závery štúdie: „Analýza zloženia zmesového komunálneho odpadu a metodika odberu vzoriek“, ktorú v spolupráci s Mestom Košice a spoločnosťami NATUR-PACK, a.s. a KOSIT, a.s., zrealizoval kolektív Technickej univerzity v Košiciach, Hutníckej fakulty, Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov pod vedením prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc.
Štúdia sa venovala materiálovej analýze zmesového komunálneho odpadu v lokalite Košice. Metodika a optimálny postup materiálovej analýzy zmesového komunálneho odpadu sa stanovili na základe overených praktík vo viacerých európskych mestách. Realizovali sa štyri kampane, v každom ročnom období v mestských lokalitách, ktoré boli vybrané z hľadiska zástavby, populácie a typov používaných kontajnerov na zber komunálneho odpadu.
Oblasť bola rozdelená na 3 lokality :
- sekcia rodinných domov
- sídlisková sekcia
- zmiešaná sekcia
Vo všetkých lokalitách je funkčný separovaný zber papiera, skla, plastov a kovov.
Z výsledkov analýzy je jednoznačné, že najväčší podiel z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu má v každom ročnom období BRKO – 48,64% (s výraznejšie vyšším podielom v domovej zástavbe ako v sídliskovej) – tento záver by mohol naznačovať, ktorý z možných variantov by bolo vhodné vybrať, kde sú značné rezervy a pozornosť zamerať na kompostovanie (prioritne domáce, prípadne lokálne kompostovanie).
Ďalším zaujímavým záverom je pomerne vysoký výskyt papiera, čo je predpoklad na rozšírenie – zahustenie zberu tejto komodity. U plastov je prekvapivý napríklad podiel fólie – 6,97%, kde tento záver je možné využiť a nasmerovať obyvateľov, aby sa aj tento druh plastov umiestňoval v kontajneroch, prípadne vreciach, určených na separovaný zber, kde sa prevažne nachádza PET, čo dokazuje pomerne nízky percentuálny podiel – 1,87%, nachádzajúci sa v skúmanom zmesovom komunálnom odpade. Z analýzy vyplynulo viacero zaujímavých záverov, z ktorých niektoré vyvracajú (napr.: nízky obsah PET a elektroodpadu v komunálnom odpade), iné potvrdzujú dlhodobo akceptované konštatovania (napr.: vysoký obsah bioodpadu v komunálnom odpade), ktoré sú premietnuté v jednotlivých východiskových dokumentoch.
Pri analýze sa zvlášť u jednotlivých komodít skúmal aj podiel obalov, čo má rovnako vysokú výpovednú hodnotu. U skla sa vyskytovalo výlučne obalové sklo s celkovým podielom 4,52 % zo skúmaného komunálneho odpadu. Kovové obaly tvorili podiel 1,92 % a VKM 1,19 %.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že každý región môže mať svoje špecifiká, preto by bolo vhodné vykonať podobnú analýzu v každom väčšom územnom celku. V Košiciach sa pomocou tejto analýzy odkryli ďalšie možnosti nastavania logistiky separovaného zberu odpadu. Aby bol celý výstup komplexný, je potrebné vykonať podobnú analýzu aj z veľkorozmerného odpadu (privážaného vo VKK), vyseparovaného odpadu v rámci separovaného zberu (kontajnerový a vrecový zber), „podobného odpadu“ – IaC – (odpad z úradov, inštitúcií, drobných živnostníkov, obchodníkov a pod.), prípadne príslušného druhu odpadu umiestneného v zberných dvoroch.
Prvý, významný krok je splnený a naznačil rezervy a ďalšie smerovanie k tomu, aby sa zbytočne naslepo nevenovali investície a pozornosť nepodstatným komoditám, prípadne formám zberu (maximálne ich využiť ako doplnkové pri motivácii detí v procese zvyšovania environmentálneho povedomia).
Z komplexnejšieho záberu, keďže je avizované, že verzia zákona o odpadoch je takmer vo finálnej podobe a POH bol už Vládou SR schválený, bolo by na mieste skúsiť pozrieť sa na veci z tohto uhla pohľadu. Reálne výstupy z praxe by mali pomôcť zvoliť jednotnú metodiku a navigovať smerovanie k reálnemu splneniu cieľov smernice, aj keď sa zdá, že rok 2020 je ešte príliš vzdialený. Systém však nastavujeme práve teraz.
Mgr. Renáta Miháliková, PhD.
NATUR-PACK, a.s.
16.4.2012
