V marci bola na stránkach www.odpady-portal.sk zverejnená analýza od JUDr. Radovana Pala, LL.M., Ph.D. a JUDr. Jána Lazura, LL.M.. Jej celé znenie Vám prinášame nižšie.
Úvod
V decembrovom vydaní[1] bol publikovaný článok s názvom „Podlieha ochranná známka ZELENÝ BOD v Slovenskej republike ochrane?“. Závery uvedeného článku, podľa nášho názoru, nepodávajú úplný obraz právneho stavu. V tomto článku preto načrtávame hranice toho, kde končí ochrana, ktorú majitelia ochranných známok požívajú.
Problematika ochranných známok síce bežne nesúvisí s odpadovým hospodárstvom, no v dôsledku spôsobu uplatňovania práv z ochrannej známky „Zelený bod“, ide o dôležitú tému.
Čo je ochranná známka a kedy je „používaná“?
Ochrannú známku môže tvoriť v podstate akékoľvek označenie, ak je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby rôznych podnikateľov. Ochrannou známkou sa takéto označenie stáva okamihom zápisu do registra ochranných známok.
Ochranná známka nie je označením, ktoré existuje samo osebe, ale vždy 
musí existovať v spojení s konkrétnym zoznamom tovarov a služieb.[2] Keď si zákazník kupuje energetický nápoj, práve vyobrazenie ochrannej známky na plechovke odlišuje jednotlivých výrobcov. Ak by výrobca použil na svojom tovare ochrannú známku konkurenta, zákazníkov by uviedol do omylu o pôvode tohto tovaru, čím by porušil zákonné práva svojho konkurenta.
Zákon však obsahuje pravidlo, že ak majiteľ ochrannú známku nepoužíva počas nepretržitého obdobia 5 rokov, vystavuje sa riziku, že jeho známka bude úplne alebo čiastočne zrušená.
Presne táto situácia nastala v súvislosti s označením „Zelený bod“. V roku 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o žalobách podaných proti rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva SR („ÚPV“), ktorými bola pre územie SR čiastočne zrušená platnosť medzinárodných ochranných známok vyobrazujúcich „Zelený bod“. Dôvodom bolo to, že na Slovensku nedochádzalo k skutočnému používaniu ochrannej známky „Zelený bod“ vo vzťahu k tovarom. Došlo tak k zrušeniu platnosti uvedených ochranných známok pre všetky prihlásené tzv. tovarové triedy. Po rozhodnutiach ÚPV zostali v platnosti len niektoré triedy pre služby (poskytované v oblasti odpadového hospodárstva).
Uvedené rozhodnutia je možné ilustrovať na hypotetickom príklade:
„Slovenský distribútor XY, s.r.o. dovezie na Slovensko tovar, na obale ktorého je vyobrazený „Zelený bod“. Tento tovar na Slovensku ďalej distribuuje alebo ho ponúka svojim konečným zákazníkom.“
Podľa záverov ÚPV a krajského súdu, postupom uvedeným v príklade, nedochádza k používaniu ochrannej známky „Zelený bod“ zo strany predajcu XY, s.r.o.
Aj napriek tomu, že spotrebiteľovi by sa mohlo zdať, že „použitím“ ochrannej známky je jej každé vyobrazenie na tovare/obale tovaru, zákon obsahuje prísnejšie kritériá. Môžeme hovoriť o potrebe akéhosi kvalifikovaného používania ochrannej známky, ktorá zohľadňuje princíp, že: „zákaz používania označenia zasahujúceho do práva z ochrannej známky [sa] ... nevzťahuje na také používanie označenia, síce v rámci obchodnej činnosti, ktoré však nie je spôsobilé zasiahnuť do funkcií ochrannej známky,....“[3] Za základnú funkciu ochrannej známky sa totiž považuje odlíšenie tovaru alebo služby majiteľa ochrannej známky (napr. vyobrazenie ochrannej známky na plechovke energetického nápoja s cieľom odlíšiť tento výrobok od tovaru iných konkurentov).
Predaj tovaru, na ktorom je vyobrazený „Zelený bod“, nepredstavuje také „použitie“ ochrannej známky „Zelený bod“, ktoré by v očiach spotrebiteľa odlišovalo predávaný tovar od tovaru iného podnikateľa.
ÚPV konštatoval, že i keď je ochranná známka „Zelený bod“ umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na určitú službu, ktorá má súvis s daným tovarom. Podľa ÚPV nie je možné hovoriť o tom, že by ochranná známka „Zelený bod“ označovala samotné tovary a ich výrobcov. Ak by sme sa vrátili k príkladu s energetickými nápojmi, to, že na obale energetického nápoja, je vyobrazený „Zelený bod“, neznamená označenie samotného tovaru, ani jeho výrobcu.
Na základe uvedených rozhodnutí je nepochybné, že vyobrazenie označenia „Zelený bod“ na obaloch výrobkov sa nepovažuje za používanie ochrannej známky v súvislosti s týmito tovarmi. Aj napriek tomu, že v spomínaných rozhodnutiach sa posudzovala existencia skutočného používania ochrannej známky „Zelený bod“ na účely konania o zrušení ochranných známok, závery ÚPV a krajského súdu je potrebné analogicky použiť aj pre posudzovanie možného porušenia práv majiteľa ochrannej známky.
Ak v našom prípade maloobchodný predajca XY, s.r.o. dovezie na Slovensko tovar, na obale ktorého je vyobrazený „Zelený bod“, a tento bude ďalej distribuovať alebo ponúkať svojim konečným zákazníkom na Slovensku, nebude porušovať práva k ochrannej známke „Zelený bod“, keďže nebude splnený zákonný predpoklad toho, aby dochádzalo k „používaniu“ označenia „Zelený bod“ zo strany maloobchodného predajcu.
Vyčerpanie práv k ochrannej známke
Ak by súd v prípadnom spore aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam 
dospel k záveru, že uvedenie výrobku na slovenský trh v obale, ktorý obsahuje vyobrazenie označenia „Zelený bod“, môže porušiť práva majiteľa ochrannej známky, dovozca, ktorý tovar dováža z členského štátu EÚ, sa môže brániť poukázaním na to, že vo vzťahu k tomuto tovaru došlo k tzv. vyčerpaniu práv majiteľa ochrannej známky.
Pri vyčerpaní práv platí, že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám jej používanie na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte EÚ.[4] Tak pri národných ako aj európskych ochranných známkach platí, že členské štáty EÚ sú viazané tzv. komunitárnym vyčerpaním, pri ktorom pri prvom udelení súhlasu vyčerpá majiteľ práva duševného vlastníctva svoje právo pre celú EÚ.
Tovary alebo služby pre ktoré je ochranná známka zapísaná
Dokonca aj v prípade, ak by sme pripustili, že ku „kvalifikovanému“ používaniu ochrannej známky v danom prípade dochádza a neuplatní sa vyčerpanie práv (napr. tovar je dovážaný zo štátu, ktorý nie je členom EÚ), porušenia ochrannej známky sa môže dopustiť len taký podnikateľ, ktorý by zhodné/podobné označenie používal na označenie zhodných/podobných tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná (čo sa pri čiastočne zrušených medzinárodných ochranných známkach nedeje, lebo distribútor tovarov s označením „Zelený bod“ neposkytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva, pre ktoré ostali tieto známky zapísané). Výnimku z tohto pravidla prestavuje len používanie ochrannej známky, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno (napr. Coca-Cola). Tu zákon poskytuje ochranu aj pred použitím v súvislosti s inými tovarmi a službami ako sú tie pre ktoré je známka s dobrým menom zapísaná, ak tým dochádza k neoprávnenému ťaženiu z jej rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena alebo je také použitie na ich ujmu. Aj keby známka „Zelený bod“ dosiahla na území SR ochranu vyplývajúcu z dobrého mena, nepovažujeme za pravdepodobné, že by súd dospel k záveru, že distribútor tovaru ťaží z rozlišovacej spôsobilosti/dobrého mena „Zelený bod“, resp. koná na ich ujmu.
Záver
Výkon práv majiteľov ochranných známok je obmedzený na „kvalifikované“ použitie s cieľom predísť nežiaducim situáciám, pri ktorých by sa ochranné známky používali na iné účely, než na plnenie ich základných odlišovacích funkcií.
Súdmi potvrdené rozhodnutia ÚPV vo vzťahu k ochrannej známke „Zelený bod“ sú dôležité práve z dôvodu, že konštatovali, že pri uvedení označenia „Zelený bod“ na tovar nedochádza k skutočnému používaniu ochrannej známky vo vzťahu k tomuto tovaru. Predaj tovaru označeného ochrannou známkou „Zelený bod“ teda automaticky neznamená porušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky.
JUDr. Radovan Pala, LL.M., Ph.D. / JUDr. Ján Lazur, LL.M.
[1] Odpadové hospodárstvo, 2013/12.
[2] Ingrid Maruniaková a kolektív Komentár k zákonu o ochranných známkach, 1. vydanie, Úrad priemyselného vlastníctva Banská Bystrica, s. 67.
[3] Tamtiež, s. 125.
[4] § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach; čl. 13 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.
zdroj: www.odpady-portal.sk/
11.3.2014
