Podstatná časť marcovej konferencie Packaging Waste and Sustainability
Forum v Bruseli bola venovaná rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR) a jej aplikácii nie len v členských štátoch EÚ.
Španielsko
Oscar Martin Riva, generálny riaditeľ Eco Embes – organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) v Španielsku, sa v úvode venoval zadefinovaniu samotnej rozšírenej zodpovednosti výrobcov. EPR by nemala predstavovať len finančnú zodpovednosť za manažment výrobkov po skončení ich životnosti, ale mala by v sebe zahŕňať aj zodpovednosť za celý životný cyklus výrobkov, cez ich dizajn, analýzy výnosov a nákladov či zvyšovanie povedomia spotrebiteľov. Základ úspešnej aplikácie EPR podľa ich názoru tkvie v riadení OZV povinnými osobami na neziskovom princípe, v úzkej spolupráci s miestnymi subjektmi, presnom zadefinovaní práv a povinností jednotlivých účastníkov, plnej transparentnosti procesov, nákladov a materiálových tokov a transparentných tendroch na zabezpečenie zberu, zhodnotenia a recyklácie. Kľúčovými faktormi sú podľa Eco Embes okrem dobre nastavenej európskej legislatívy a zabezpečenia jej správnej implementácie, či jednotnej ohlasovacej povinnosti, aj spolupráca s obcami na vytvorenie efektívne fungujúceho zberu a zhodnotenia odpadu z obalov, či správanie samotných spotrebiteľov. Správna aplikácia a dodržiavanie stanovených podmienok bude viesť k lepšiemu uplatneniu EPR na trhu.
Nemecko
Helmut Schmitz z DSD informoval o situácii s EPR v Nemecku. DSD bolo založené v roku 1990 a viac ako 10 rokov bol monopolom v zabezpečovaní zberu a zhodnotenie odpadov z obalov z domácnosti. Rok 2001 predstavoval otvorenie trhu, z dôvodu tlaku povinných osôb ako aj antimonopolneho úradu, čoho výsledkom je 10 OZV, prijateľnejšie finančné riešenie (zníženie nákladov až o polovicu!) a lepšie poskytované služby pre povinné osoby, či inovácie v technológiách v odpadovom hospodárstve. Je potrebné však presne definovať práva a povinnosti jednotlivých účastníkov aby nedochádzalo k zvýhodnenému postaveniu na trhu a tým k neudržateľnosti nastaveného systému. OZV sa podieľajú na zabezpečení zberu a zhodnotenia odpadov z obalov z domácností podľa ich trhového podielu. Na prelome 2013/2014 došlo k poklesu nahlásených množstiev obalov takmer o 25 %, nakoľko niektoré OZV sa znížením ich trhového podielu snažia o zníženie príspevku na separovaný zber, čo je umožnené „dierou“ v obalovom zákone na zabezpečenie individuálneho plnenia („self-compliance“). Z tohto dôvodu nemecká vláda začala pripravovať novelu daného zákona, ktorá by mala byť hotová v máji. Nemecko taktiež plánuje zaviesť zber plastových a kovových obalových a neobalových recyklovateľných výrobkoch do jednej nádoby („Recyclables Bin“), čím chce zvýšiť separovaný zber a jeho blízkosť pre obyvateľov. S obalovou zložkou by sa malo nakladať na základe EPR a o neobalovú by sa mala postarať obec. Tento krok je pre Nemecko neoddeliteľnou časťou stratégie zachovania prírodných zdrojov do budúcnosti.
Francúzsko
O dosiahnutých úspechov v aplikácii EPR vo Francúzsku sme 
sa dozvedeli od Geoffroy de Tiliére z Eco-Emballages. Povinné osoby si svoje povinnosti plnia jednak v uhrádzaní nákladov spojených s EPR, redukciou hmotnosti svojich obalov či informovaním spotrebiteľa. Štruktúra platieb v Eco-Emballages je založená nie len na množstve či hmotnosti obalových materiálov, ale taktiež aj na ekodizajne. Špecifikom Francúzska je tzv. Triman (viď obrázok), ktorý by mal byť na všetkých spotrebiteľských produktoch. Jeho použitie je platné od začiatku roku 2014, upresnenie k jeho používaniu má byť uverejnené ale až v priebehu tohto roku. Mnoho výrobcov je však proti používaniu tohto symbolu, hlavne z dôvodu zvýšených nákladov a prekážkam na trhu. Výzvu, ktorú má Francúzsko pred sebou, je aj zvýšenie miery recyklácie, nakoľko za posledných 10 rokov je priemerné ročné navýšenie o 1 %. Taktiež čelí značným rozdielom či už v nákladoch na separovaný zber alebo efektívnosti separovaného zberu v jednotlivých regiónoch. V decembri 2013 bola vypracovaná správa zaoberajúca sa danou problematikou spolu s 21 odporúčaniami, ako situáciu vylepšiť. 12 odporúčaní bolo vypracovaných pre OZV a 9 pre samotný štát.
FÍNSKO
Juha-Heikki Tanskanen z PYR Ltd. previedol publikum súčasnou a pripravovanou aplikáciou EPR vo Fínsku. Účastníkmi EPR sú v súčasnosti povinné osoby, PYR a OZV, každá špecializovaná na určitý typ materiálu. PYR predstavuje článok medzi povinnými osobami a OZV, zabezpečujúca register povinných osôb, obalové štatistiky, či platbu príspevkov. Povinné osoby preberajú na seba len čiastočnú zodpovednosť a to zodpovednosť za plnenie recyklačných cieľov, ktoré sa plnia z priemyselných odpadov z obalov. Za zber a zhodnotenie spotrebiteľských obalov sú zodpovedné obce. Novopripravovaný zákon o odpadoch má Fínsko previesť z čiastočnej zodpovednosti na EPR v roku 2016, čo bude prestavovať úzku prepojenosť OZV so zberom spotrebiteľských obalov, zvýšenie recyklačných cieľov ako aj zvýšenie nákladov.
KANADA
Aplikáciu EPR v Britskej Kolumbii predniesol Meegan Armstrong, manager Waste Prevention Unit, Ministerstvo ŽP. Legislatíva k problematike recyklácie bola prijatá v roku 2004 so základnými princípmi zodpovednosti výrobcov, rovnakých podmienok na trhu a transparentnosti a pozostáva z 22 programov. Priemysel a obce pracovali spoločne na riešení tejto problematiky, ktorej výsledkom bolo v roku 2011 zavedenie EPR pre obaly. Podstatná časť obalov pre nápoje je stále riešená zálohovým systémom.
V Quebec sa prešlo od 50 % finančnej zodpovednosti v 2005 až k 100 % finančnej zodpovednosti. Obaly a tlačené materiály sú riešené spoločne. Priemysel hradí 100 % oprávnených nákladov, čo predstavuje približne 70 % nákladov obce v danej oblasti. Systém je dostupný pre 99 % obyvateľov a limit pre recykláciu je stanovený na 65 % pre všetky materiály. Informácie predniesla Maryse Vermette, prezident Éco Entreprises Québec.
OSTATNÉ KRAJINY
David Perchard, viceprezident konzultačnej spoločnosti Perchards, ktorá sa zaoberá problematikou obalov, elektroodpadov aj batérii celosvetovo, v stručnosti charakterizoval vývoj a smerovanie EPR v niektorých ďalších krajinách. EPR pre obaly je napríklad implementovaná v Izraeli, Japonsku, Južnej Kórei aj Tajvane, postupne sa rozširuje v Kanade aj Latinskej Amerike a diskusie prebiehajú aj v US či Rusku. Každá krajina má svoje špecifické riešenia, ktoré neustále podliehajú revíziám a zlepšeniam a snažia sa využiť dobré príklady z praxe ostatných štátov.
Na základe daných informácii môžeme vidieť, že každá krajina si pre implementáciu povinností vyplývajúcich z EPR zvolila svoju vlastnú cestu, ktorú sa snaží neustále vylepšovať a tým spĺňať nie len ciele stanovené v európskej legislatíve, ale hlavne minimalizovať negatívne vplyvy na životné prostredie. Aj kvôli tejto rôznorodosti má Európska Komisia sťaženú úlohu, nakoľko európska legislatíva by nemala určovať presné jednotné postupy na dosiahnutie spoločných cieľov, ale mala by slúžiť len ako „vodítko“ rôznych postupov k implementácii. Komunikácia a spolupráca medzi jednotlivými štátmi tvorí taktiež dôležitú úlohu výmeny informácii a skúseností, aby sa predišlo opakovaným chybám.
Mgr. Alexandra Grgulová, NATUR-PACK, a.s.
Súvisiace články
NATUR-PACK na 21. ročníku konferencie Packaging Waste and Sustainability Forum 2014 – 1.časť
26.4.2014
