Najneskôr do 31.decembra 2024 bude na Slovensku rozšírený povinný triedený zber o zložku textil. Vytvoreniu systému realizácie predchádza Štúdia na posúdenie zavedenia systému pre nakladanie s odpadom z textilu, vrátane posúdenia zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre textil a zber dát o opätovnom použití textilu (ďalej len Štúdia), ktorej autorom je spoločnosť EKOS plus s tímom riešiteľov.

V minulom roku sme boli oslovení spoločnosťou EKOS plus, aby sme vyjadrili svoj pohľad na tému povinného zberu textilu na Slovensku.

Štúdia sa venuje témam:

• súčasný stav legislatívy Európskej únie všeobecne a aj vo vybraných štátoch, a ďalšie smerovanie EÚ v oblasti nakladania s textilom a textilným odpadom
• súčasný stav nakladania s textilom a textilným odpadom na Slovensku
• možnosti využitia textilných materiálov
• návrh na nastavenie systému využitia textilu a nakladania s textilným odpadom v SR
• návrhy a metodiky na zvýšenie podielu využitia textilných výrobkov a zvýšenie podielu recyklácie textilného odpadu

Vzhľadom na skutočnosť, že sa OZV NATUR-PACK bude uchádzať o autorizáciu organizácie zodpovednosti výrobcov na textil, najviac nás zaujímalo, aké odporúčanie prezentuje Štúdia v oblasti nastavenia systému nakladania s textilom vhodnom na opätovné použitie a s textilným odpadom.

RZV áno, ale ...

Štúdia hodnotí aplikovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len RZV) na textil, ako vhodný a potrebný krok. Ale, v porovnaní s RZV na pre iné prúdy odpadov, treba dbať na špecifikum textilného odpadu. Jeho potenciál na opätovné použitie, je v súlade s prvým bodom hierarchie odpadového hospodárstva, a tomu treba prispôsobiť prax. Parafrázujeme z textu Štúdie.

Ekomodulácia

V NATUR-PACKu súhlasíme s nastavením cien v súlade s princípmi ekomodulácie, a to od plného spustenia systému podľa dvoch kritérií – funkčné kritérium a recyklované / recyklačné.

Doplnkové kritériá podľa zloženia textilu a obmedzenia pri spaľovaní, tiež vítame.

Monopol vs. konkurencia

Autori štúdie odporúčajú zriadenie monopolného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ako hlavný dôvod uvádzajú pri konkurenčnom systéme nežiadané členenie nákladov, kvalitatívne a kvantitatívne kolísanie charakteru vyzbieraných textilov v rámci Slovenska. V monopolnom zriadení vyzdvihujú prehľadnosť finančných a materiálnych tokov.

Nevýhodu monopolného systému, a teda možné zneužívanie postavenia spoločností, umiestňujúcich svoje výrobky na trh, na úkor menších spoločností, zberových spoločností, recyklátorov a ďalších subjektov systému, navrhujú autori štúdie riešiť prostredníctvom kontrolného mechanizmu realizujúceho dozor nad celým systémom.

Z nášho pohľadu, môže byť rovnako kontrolný mechanizmus použitý na odfiltrovanie chýb v konkurenčnom systéme.

Pre úplnosť, je nevyhnutné citovať aj časť, v ktorej spracovatelia štúdie v kontexte s uplatnením monopolného systému OZV odporúčajú, aby MŽP preskúmala v tejto veci oblasti aj kombináciu s prístupom k zdieľanej infraštruktúre.

V celkovom závere je celá otázka konkurenčného vs. monopolného systému zhrnutá odporúčaním, aby zákonné podmienky umožňovali konkurenčný systém, ale pravidlá budú smerovať k možnosti vytvorenia jednej OZV pre celý trh SR.

Súhlasíme s autormi štúdie, že konkurenčný model OZV pre prúdy obalov a neobalových výrobkov, si nesie problémy od jeho spustenia. Ak vieme v tomto nastavení predpokladať konkrétne problémy, vidíme priestor v možnom preventívnom prenastavení vytipovaných častí nefunkčných krokov a vytvorení priestoru na predchádzanie daným problémom. Samozrejme za aktívnej účasti funkčného kontrolného mechanizmu.

NATUR-PACK je člen pracovnej skupiny MŽP SR v téme textil.

Ľubica Vargová