Na tejto webovej stránke sa začalo odpočítavanie kedy dôjde k zmene definície komunálneho odpadu v zákone o odpadoch. Podľa uvedeného textu prestanú od 1.7.2020 podnikatelia platiť za vývoz komunálneho odpadu, o ktorý sa budú musieť postarať obce v spolupráci s OZV.
So samotnou novou definíciou komunálneho odpadu to nie je také jednoduché ako sa zdá. O tom sa už popísalo veľa a preto sa chcem zamerať na niečo iné. A to na obľúbené konštatovanie, že niekto dostane niečo zadarmo.
OZV negenerujú vlastné peniaze na podporu triedeného zberu. Sú akoby "prietokovým ohrievačom" peňazí, ktoré platia výrobcovia za množstvá obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh. Tieto platby sú označované ako recyklačné poplatky. Poplatky každá OZV povinne zverejňuje a v súčasnosti sú nastavené na triedený zber komunálneho odpadu výlučne od občanov.
Čo zmena definície urobí s recyklačnými poplatkami skúsim načrtnúť na príklade, ktorý je, upozorňujem hneď na začiatku, veľmi zjednodušený a orientačný.
Predstavme si, že na Slovensku pôsobí iba 21 firiem. Z toho 10 firiem sú tzv. výrobcovia (platia recyklačné poplatky OZV) a zároveň má každá z týchto firiem na dvore jeden 1100 l kontajner na zber plastov, za ktorý platí zberovej spoločnosti (odpad podobný komunálnemu odpadu) (A). Ďalšia 1 firma je takisto výrobcom, ktorý na trh uvádza menšie objemy obalov, ale používa veľa opakovane použiteľných keďže ide o veľký priemyselný subjekt, ktorý má vo svojich prevádzkach viaceré administratívne budovy a pri nich má 100 kusov 1100 l nádob na plasty, za ktoré si platí (B). Zvyšných 10 firiem sú iba výrobcovia (dovozcovia) a nie sú pôvodcom odpadov (C). Každá z týchto firiem platí do OZV recyklačný poplatok vo výške 119 EUR za tonu plastových obalov uvedených na trh, z ktorých sa financuje triedený zber komunálneho odpadu od občanov.
Od 1.7.2020 prejde na OZV aj povinnosť financovať náklady na nádoby, ktoré majú firmy vo svojich areáloch. Ak vývoz jednej nádoby stojí 5 EUR mesačne a nádoba sa vyváža 12 krát do roka pri 110 kusoch nádob tu máme ročné náklady vo výške:
5 (náklad na jeden vývoz) x 110 (celkový počet nádob) x 12 (počet vývozov) = 6 600 EUR.
Tieto náklady si OZV rozráta do recyklačného poplatku za tonu plastov, ktorý bude musieť premietnuť všetkým výrobcom, ktorých je v tomto modelovom príklade 21 a pre zjednodušenie vychádzajme z toho, že všetci uvádzajú na trh rovnaké objemy obalov (10 ton ročne). Potom:
6 600 (nárast ročného nákladu) / 21*10 (počet výrobcov * objem, ktorý uvedú na trh) = 31,4 EUR/tona.
Tento náklad si OZV pripočíta k súčasnému recyklačnému poplatku 119 EUR/t + 31,4 EUR/t = 150,4 EUR/t.
A záver:
Firmy zo skupiny A, ktoré platili 5*12 = 60 EUR ročne za vývoz jednej 1100 l nádoby zaplatia v recyklačnom poplatku o 31,4*10 = 314 EUR ročne viac.
Firma zo skupiny B, ktorá platila za svojich 100 kontajnerov 100*5*12 = 6 000 EUR ročne zaplatí na vyššom recyklačnom poplatku rovnako 314 EUR ročne viac a za kontajnery už neplatí.
Firmy zo skupiny C, ktoré doteraz za vývoz kontajnerov neplatili zaplatia takisto vyšší recyklačný poplatok o 314 EUR za rok.
Komu teda takýto systém vyhovuje a kto sa na neho poskladá je jasné. Časy kedy boli veci "zadarmo" sa skončili už dávno.
Pritom sa dá aj problém viacnásobného spoplatnenia výrobcov riešiť. Len sa na to treba pozrieť systémovo a inšpirovať sa tam, kde to už funguje.
Autor blogu: RNDr. Michal Sebíň, PhD., riaditeľ, OZV NATUR-PACK
Dátum zverejnenia: 25.6.2020
