Oblasť odpadového hospodárstva nie je aktuálnymi opatreniami Úradu verejného zdravotníctva a Vlády SR priamo dotknutá. Ak nepočítame krátke uzatvorenie a znovuotvorenie zberných dvorov, opatrenia sa odpadov dotýkajú najmä nepriamo.
To však neznamená, že nie sú potrebné. Práve naopak. Už prvé opatrenie, ktorým bolo uzatvorenie materských a základných škôl so sebou prinieslo množstvo zamestnancov, ktorí zostali doma na OČR alebo dovolenkách s deťmi. To spôsobilo prvé personálne problémy aj zberovým či recyklačným spoločnostiam, ktoré časti svojich prevádzok priebežne zatvárali, zatvárajú a opätovne otvárajú alebo obmedzujú časť svojich služieb. Odpadárske spoločnosti bijú na poplach v celej Európe a žiadajú zaradiť tieto služby do kategórie s prioritným nárokom na poskytnutie ochranných pomôcok a dezinfekcie.
Dnes je už jasné, že bez cielených zásahov štátu budú jednotlivé sektory hospodárstva odsúdené na hlbokú krízu až zánik. V čase kedy kvôli poklesu výroby je možné očakávať aj postupný pokles objemu recyklačných poplatkov v systéme budú zásahy Ministerstva životného prostredia nevyhnutné. Ohrozený bude postupne zber triedených zložiek a najmä dotrieďovanie odpadov čo sa skôr či neskôr pretaví do rizika neplnenia štandardov triedeného zberu, cieľov zberu alebo limitov pre materiálové zhodnotenie odpadov z obalov.
Pokúsim sa o návrh niekoľkých riešení ako naznačenie smeru, ktorým by sa opatrenia pre oblasť triedeného zberu mohli uberať.
Flexibilnejšie nastavenie štandardov triedeného zberu by krátkodobo pomohlo vyriešiť problém s nedostatkom personálu v zberových spoločnostiach aj s očakávaným výpadkom vo financovaní systému. Napríklad v obciach, kde sa triedený odpad zbiera vrecovým systémom by vyzbieraný odpad z papiera alebo skla vedel počkať priamo pri zdroji, v domácnostiach, kým sa situácia nezlepší a kým služby nezačnú fungovať v normálnom režime. Ak by sme k takémuto kroku pristúpili dnes, pravdepodobne by nám resp. samotným obciam hrozilo nesplnenie štandardov triedeného zberu a potenciálna sankcia.
Ďalším problémom je dotrieďovanie triedených zložiek komunálneho odpadu, ktoré sa v SR realizuje najmä ručne. Týka sa to najmä zberu plastov a kombinovaného zberu plasty, kovy a VKM. Dotrieďovacie linky sú najrizikovejšie z pohľadu možného kontaktu pracovníkov zberových spoločností s potenciálnou nákazou. Preto už dnes fungujú v obmedzenom režime alebo vôbec. Vytriedený odpad je zakázané skládkovať a jediným riešením je jeho energetické zhodnotenie. Tu však narážame na limity zberu a zhodnotenia odpadov z obalov, ktoré pri obaloch z plastu umožňujú iba nepatrný podiel zhodnotiť energeticky. Pritom náš limit pre materiálové zhodnotenie (45% z množstiev uvedených na trh) je dvojnásobok limitu, ktorý je definovaný v smernici o obaloch (22,5%). Dočasné zníženie by mohlo pomôcť preklenúť súčasné obdobie a pritom nepodliezať ciele, ku ktorým sme sa ako členský štát EÚ zaviazali.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetky potenciálne riešenia týchto problémov budú viesť k zníženiu komfortu pre občanov a k poklesu úrovne recyklácie odpadov z obalov, ktoré už dnes recyklujeme nadpriemerne. V čase kedy si (verím, že naozaj iba dočasne) zvykáme na zavreté hranice, sledovanie pohybu a mnohé ďalšie obmedzenia, je však nevyhnutné prijať dočasné opatrenia, ktoré môžu prispieť k prežitiu kritického obdobia a udržať fungovanie triedeného zberu ako takého.
V nasledujúcej časti sa pokúsim načrtnúť, ktorým smerom by sa riešenie týchto problémov mohlo uberať bez toho aby sme ohrozili plnenie cieľov, ku ktorým sme sa ako členská krajina EÚ zaviazali. Na ťahu je teraz ministerstvo.
Autor blogu: RNDr. Michal Sebíň, PhD., riaditeľ, OZV NATUR-PACK
Dátum zverejnenia: 2.4.2020
