V oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov sú tzv. free rideri podnikatelia, ktorí spĺňajú definíciu výrobcu podľa zákona o odpadoch, ale zákonné povinnosti si neplnia. Ani individuálne ani cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tým pádom náklady za odpad, ktorý vznikne z ich výrobkov zaplatia firmy, ktoré si riadne plnia svoje povinnosti.
Free riding je problém, ktorý sa skloňuje snáď na každej odbornej konferencii. O to viac ma prekvapilo keď som sa počas jedného pracovného stretnutia na pôde Ministerstva životného prostredia SR dozvedel, že free rideri problémom nie sú, je ich veľa v každej krajine a podnikatelia čo v systéme zostali majú pokryť všetky náklady. Áno, free rideri sú v každej krajine a tieto krajiny robia aj potrebné opatrenia. V Nemecku kvôli nim dokonca zriadili samostatný register, ktorého úlohou je identifikovať výrobcov a zapojiť ich do systému.
Spomínané vyjadrenie ma prekvapilo o to viac, že v roku 2020 sa stretávame s bezprecedentným porušovaním zákona o odpadoch, free riderov vieme presne identifikovať a tí sa ani netaja tým, že zákon porušujú. Preto sa nižšie pokúsim na niekoľkých hrubých číslach načrtnúť aký dopad majú tieto spoločnosti na súčasný systém financovania triedeného zberu.
Ako som už napísal, väčšinu súčasných free riderov vieme presne identifikovať a keďže v roku 2019 podávali výkazy do niektorej OZV, poznáme aj množstvá obalov alebo neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na trh. Nepoznáme však všetkých a preto beriem tieto čísla skôr ako podhodnotené.
Tieto firmy uviedli v roku 2019 na trh minimálne 7 000 ton obalov a neobalových výrobkov. Na každú tonu uvedenú na trh sa viaže určitý počet obyvateľov, ktorých musí príslušná OZV zazmluvniť. V tomto prípade ide o približne 70 000 obyvateľov čo zodpovedá asi veľkosti mesta Nitra. Podľa predpokladanej priemernej výšky nákladov na triedený zber to pri danom počte obyvateľov predstavuje sumu viac ako 500 000 EUR za rok.
Viac ako pol milióna EUR je suma, na ktorú sa v roku 2020 musia vyskladať výrobcovia, ktorí v systéme zostali a riadne si plnia povinnosti. Pritom je kontrola free riderov taká jednoduchá ako kontrola napr. STK. Buďto nálepku máte alebo nemáte. Takisto je to so zmluvou medzi výrobcom a OZV. Každý výrobca je povinný mať takúto zmluvu uzavretú, v opačnom prípade nesmie uvádzať výrobky na trh.
Nech sa na vzniknutú situáciu pozerám z akejkoľvek strany, považujem ju za obrovskú neúctu voči podnikateľom, viac ako 17 000 výrobcom obalov a 4 000 výrobcom neobalových výrobkov, ktorí si zodpovedne plnia povinnosti od roku 2016 a financujú náklady na triedený zber. Len vďaka nim máme funkčný systém. Žiaľ kvôli "neregulácii" regulátora systému sa ich situácia z roka na rok zhoršuje.
Viac o tejto téme sa dozviete v článku na Odpady-portal: Free rideri ukracujú systém o finančné prostriedky. Sú nimi aj veľkí výrobcovia
Autor blogu: RNDr. Michal Sebíň, PhD., riaditeľ, OZV NATUR-PACK
Dátum zverejnenia: 6.7.2020
