Najväčší DOOR to DOOR systém triedenia odpadov sa rozbieha v Bratislave

Najväčší projekt zberu triedených odpadov z domácností z individuálnej bytovej výstavby (ďalej len IBV) na Slovensku, tzv. DOOR TO DOOR systém sa rozbieha v Bratislave. Vo vybraných 7 mestských častiach IBV hlavného mesta sa od augusta 2020 zbierajú triedené zložky odpadov (s výnimkou skla) do žltých a modrých vriec. Od februára 2021 sa do tohto systému zapoja ďalšie tri mestské časti (Nové Mesto, Rača, Ružinov) a v priebehu roka 2021 postupne aj ďalšie zo 17 mestských častí, čo predstavuje približne 23 500 domácností.

V priebehu pilotnej fázy sme s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy a zberovou spoločnosťou OLO uskutočnili prvú analýzu takto vytriedených odpadov. Jej cieľom bolo zistiť, či kvalita triedenia odpadov systémom door to door bude lepšia v porovnaní s kontajnerovým zberom, kedy sa odpady zberajú do nádob s objemom 1100 litrov, umiestnených na stojiskách, resp. zberných hniezdach.

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK v posledných 3 rokoch uskutočnila  na základe vlastnej metodiky už 85 analýz triedených zložiek odpadov, a to nielen vo veľkých mestách, ako je Bratislava, Košice alebo Prešov, ale aj v menších samosprávach, ako napríklad v Senci, Čadci, Stropkove, Rimavskej Sobote alebo v Starej Ľubovni. Takéto analýzy nám poskytujú mimoriadne dôležité informácie o tom, čo končí v nádobách na triedený zber, či tam vyhadzujeme to, čo do nich patrí, ale aj aká je úroveň znečistenia, teda obsahu, ktorý do danej nádoby zásadne nepatrí a môže komplikovať, v niektorých prípadoch až celkom zamedziť možnosť vytriedený odpad zrecyklovať.

Prvá analýza potvrdila naše opakované zistenia z iných samospráv. A ako teda dopadla? V prípade žltých vriec, do ktorých sa v hlavnom meste okrem plastov zbierajú aj nápojové kartóny (tzv. tetrapaky) a kovové obaly, boli vo vzorke z 30 vriec zistené nečistoty (t. j. odpady, ktoré tam zásadne nepatria) na úrovni 10,98 hmotnostných %. Priemerná hodnota nečistôt zistená v dvoch analýzach žltých kontajnerov dosiahla hodnotu 31,75 %, teda takmer 3-násobok. V prípade modrých vriec, do ktorých sa zbiera papier a lepenka, hodnota nečistôt dosiahla 4,01 %, naproti tomu priemerná hodnota znečistenia modrých kontajnerov v Bratislave dosiahla hodnotu 17,46 %, čo je viac ako 4-násobok.

Hoci mnohé reakcie Bratislavčanov na zavedenie door to door systému formou vrecového zberu boli často negatívne a mnoho ľudí považuje tento zber za niečo archaické, realitou je, že vrecový zber ako jedna z alternatív zberu z rodinných domov (door to door systém) sa úspešne  využíva aj vo vyspelejších krajinách, ako je Rakúsko a Nemecko.

Na Slovensku nie je využitie tohto systému zberu zanedbateľné, čo si môžeme ukázať na príklade našich partnerských samospráv, teda samospráv, v ktorých NATUR-PACK zabezpečuje financovanie triedeného zberu. Aktuálne ich je takmer 1 200 po celom Slovensku. Ak pre porovnanie použijeme objem v litroch, ktorý je k dispozícii občanom vo forme kontajnerov a vriec, resp. 120/240 litrových nádob na triedený zber, tak v systéme door to door sa zbiera 25 % papiera, 40 % skla, až 53 % plastov a viac ako 60 % nápojových kartónov a kovových obalov.

Jedným z dôvodov, prečo je vrecový zber čistejší, je aj to, že odpadá anonymita kontajnerového zberu, kedy sú zberné hniezda často zneužívané na odhadzovanie akýchkoľvek odpadov. Veľmi často dokonca pri zberných hniezdach vznikajú lokálne tzv. čierne skládky odpadov, kde občania nezákonne hromadia rozmanité druhy odpadov (často z obhospodarovania záhrad alebo po rekonštrukcii domov a bytov), ktoré by ich pôvodcovia mali po správnosti odovzdávať na zbernom dvore.

Prvá analýza vrecového zberu v Bratislave teda potvrdila celoslovenské dáta, ktoré OZV NATUR-PACK získala z analýz door to door systémov zberu a kontajnerových zberov. Po zapojení všetkých domácností z rodinných domov v Bratislave takýto systém môže citeľne pomôcť k zvýšeniu úrovne triedenia, čo by sa následne malo prejaviť aj na vyššej úrovni recyklácie.