V poslednom období sa objavilo viacero príspevkov popisujúcich fungovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly v Rakúsku. Jedným z nich bol príspevok Annamárie Tóthovej na Dni odpadového hospodárstva a v časopise Odpady. Aj Inštitút environmentálnej politiky nedávno odporučil zaviesť rakúsky systém triedeného zberu, ktorý by zabezpečil väčšiu stabilitu oproti súčasnému slovenskému systému.
Podľa publikovaných informácií to vyzerá tak, že rakúsky systém by skutočne dokázal eliminovať zásadné problémy, s ktorými na Slovensku neustále bojujeme. Preto som sa pozrel na tie, s ktorými sa ako OZV pre obaly a neobalové výrobky stretávame najčastejšie.
Zmluvy s obcami
Na Slovensku žije 5,5 milióna obyvateľov vo viac ako 2 890 mestách a obciach. Každá z týchto obcí musí mať uzatvorenú zmluvu s jednou OZV. Zmluvu môže každý rok vypovedať obec rovnako ako OZV. A každý rok z objektívnych dôvodov k výpovediam aj dochádza, čo každoročne spôsobuje presuny/prezmluvnenie stoviek obcí a státisícov obyvateľov. O tomto probléme som už napísal niekoľko blogov. Partnerom každej OZV je potenciálne všetkých takmer 2 890 obcí.
V Rakúsku žije 8,9 milióna obyvateľov. Zber a recykláciu odpadov z obalov zabezpečujú rakúske OZV na základe losovania zberných regiónov. V Rakúsku je 150 takýchto zberných regiónov. Losovanie sa neuskutočňuje pre každú obec v regióne samostatne, ale pre celý región. OZV, ktorá si zberný región vylosuje, následne vykonáva zber odpadov z obalov v regióne pre všetky rakúske OZV. Losovanie sa uskutočňuje každých 5 rokov, výsledky losovania sú transparentne uverejnené na webstránke ministerstva a problém s výpoveďami pre obce alebo ich každoročnými presunmi medzi OZV tu vôbec neexistuje.
Financovanie systému
Financovanie systému v Rakúsku je možné rozdeliť na dve úrovne - financovanie zberu a financovanie dotriedenia a zhodnotenia.
Zber odpadov z obalov v obciach financujú všetky rakúske OZV podľa svojho trhového podielu. Trhové podiely sú transparentne dostupné a priebežne sa menia podľa materiálu (sklo, plasty, papier, kovy), ako aj podľa pôvodu obalov (priemysel alebo domácnosť). Každá OZV tak financuje náklady na zber v "lacných" aj v "drahých" obciach a na tejto úrovni si nekonkurujú. Naopak, systém je pre samosprávy stabilný.
Vyzbierané odpady z obalov privezú zberové spoločnosti na určené zberné miesto a fyzicky sa rozdelí medzi jednotlivé OZV, ktoré následne zabezpečujú jeho dotriedenie a zhodnotenie.
Kontroly
Kontroly sú dôležitou súčasťou systému. V Rakúsku ich vykonáva priamo Koordinačné centrum, ktoré vyberá audítorské spoločnosti. Tie potom kontroly fyzicky vykonávajú. Ročne sa v Rakúsku vykoná 800 - 1 000 kontrol u výrobcov. Na Slovensku inšpekcia v roku 2019 skontrolovala 49 výrobcov obalových aj neobalových výrobkov. Bez účinného vymáhania plnenia povinností u výrobcov dochádza k nedostatku financií v systéme a k nespravodlivému zaťaženiu výrobcov, ktorí v systéme zostávajú.
Rakúsky aj slovenský systém sú oveľa komplexnejšie, ako som popísal v tomto článku. Mojou ambíciou bolo naznačiť možné riešenia stále sa opakujúcich problémov. Všetko už bolo vymyslené a treba sa inšpirovať tam, kde to funguje. Posledné desaťročie v odpadovom hospodárstve však ukazuje, že hľadáme stále vlastné cesty. Toho dôkazom sú aj desiatky noviel zákona o odpadoch, ktoré sa v podstate od roku 2001 pripravujú a schvaľujú ako na bežiacom páse.
Autor blogu: RNDr. Michal Sebíň, PhD., riaditeľ OZV NATUR-PACK
