FAQ - NEOBALY


1. Čo je rozšírená zodpovednosť výrobcu vyhradených výrobkov?


Vyhradený výrobok je podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o odpadoch“) výrobok, na ktorý sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu (ďalej len „RZV“), a teda:

  • Elektrozariadenia (4.časť 2.oddiel zákona)
  • Batérie a akumulátory (4.časť 3.oddiel zákona)
  • Obaly (4.časť 4.oddiel zákona)
  • Vozidlá (4.časť 5.oddiel zákona)
  • Pneumatiky (4.časť 6.oddiel zákona)
  • Neobalové výrobky (4.časť 7.oddiel zákona)

Za výrobcu vyhradených výrobkov sa vo všeobecnosti považuje osoba, ktorá uvádza vyhradený výrobok na trh SR – konkrétnejšie definície a špecifikácie výrobcu sú uvedené v jednotlivých oddieloch pri daných vyhradených výrobkoch.

Rozšírená zodpovednosť výrobcu (RZV) je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu (t.j. od výroby až po vznik odpadu), s cieľom predchádzania vzniku odpadu, posilnenia opätovného použitia, recyklácie a zhodnotenia. RZV v sebe zahŕňa aj ekodizajn (materiálové zloženie výrobku a jeho konštrukcia, aby bolo umožnené opätovné použitie a ľahšia recyklácia), informačné povinnosti voči používateľom a spracovateľom, zabezpečenie nakladania so vzniknutým odpadom, ako aj zabezpečenie finančného krytia daných činností.

RZV znamená, že ten, kto sa podľa zákona považuje za výrobcu daného výrobku, je za tento výrobok zodpovedný od jeho vzniku a uvedenia na trh až po spotrebu a následný vznik odpadu z tohto výrobku.

Povinnosti vyplývajúce z RZV sa vo všeobecnosti dajú plniť

  • individuálne alebo
  • kolektívne – prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), prostredníctvom ich systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu
  • pri batériách a akumulátoroch aj prostredníctvom tzv. tretej osoby

 

2. Koho sa týka zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, časť „NEOBALOVÉ VÝROBKY“ a čo sa za neobalový výrobok považuje?


Rozšírená zodpovednosť výrobcov pre neobalové výrobky a odpady z nich sa týka spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú neobalové výrobky a tým ich uvádzajú na SR trh.

Za neobalový výrobok sa považuje výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorých z nižšie uvedených skupín výrobkovodpad z neho bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu:

  • výrobky z plastov (PET, PE, PP, PS, PVC a PA)okrem surovín, predliskov, vlákien a výrobkov na priemyselné použitie
  • papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátane polygrafických výrobkovokrem hygienického a sanitárneho papiera a papierových výrobkov na tieto účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera, papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltového papiera a cenín
  • sklo, vrátane tabuľového obločného skla
  • viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky

Podrobný zoznam neobalových výrobkov podľa kódov colného sadzobníka je uvedený v prílohe č. 16 vyhlášky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len „RZV vyhláška“).

Ak sa výrobok, ktorý uvádzate na trh SR nachádza v tejto prílohe č.16, nie je určený na balenie a po spotrebe sa stane súčasťou komunálneho odpadu, považuje sa tento výrobok za neobalový výrobok a na jeho výrobcu/dovozcu sa vzťahuje RZV pre neobalové výrobky.

Za výrobcu neobalových výrobkov sa podľa posledného usmernenia MŽP SR (júl 2016) považuje spoločnosť, ktorá vie o účelovom určení výrobku, a teda či tento výrobok má potenciál skončiť v komunálnom odpade alebo nie.

 

3. Stanovuje zákon nejakú hranicu, od kedy sa na výrobcu neobalových výrobkov vzťahuje RZV?


Zákon o odpadoch neustanovuje žiadnu spodnú hranicu, na ktorú by sa zákon nevzťahoval alebo naň boli uplatnené výnimky. Spoločnosť, ktorá uvedenie na SR trh 10 kg neobalových výrobkov a spoločnosť, ktorá uvedenie na SR trh 10 t neobalových výrobkov, majú úplne rovnaké povinnosti.

 

4. Vzťahuje sa zákon aj na zahraničné subjekty?


Áno, zákon sa v rovnakej miere vzťahuje tak na slovenské spoločnosti ako aj na zahraničné subjekty. Spoločnosti, ktoré nemajú sídlo alebo miesto podnikania na území SR, majú ešte dodatočnú povinnosť ustanoviť si splnomocneného zástupcu. Splnomocnený zástupca je právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ, so sídlom alebo miestom podnikania na území SR. Splnomocnený zástupca následne zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu.

 

5. Aké povinnosti má výrobca neobalových výrobkov podľa zákona o odpadoch?


Povinnosti výrobcov neobalových výrobkov ustanovuje § 27 ods. 4 a § 74 zákona odpadoch, ako napríklad:

  • registrácia v Registri výrobcov neobalových výrobkov vedenom MŽP SR + ohlasovanie zmien
  • ustanovenie splnomocneného zástupcu, ak spoločnosť nemá sídlo alebo miesto podnikania na území SR
  • vedenie evidencie o množstve neobalových výrobkov uvedených na trh a zasielanie ohlásení z evidencie na MŽP SR a ich archivácia
  • zabezpečenie zberu, zhodnotenia a recyklácie odpadov z neobalových výrobkov z komunálnych odpadov v plnom rozsahu, najmenej vo výške zberového podielu
  • vypočítať zberový a trhový podiel
  • informovanie spotrebiteľa a vykonávacie propagačných a vzdelávacích aktivít

 

6. Ako sa zapísať do Registra výrobcov neobalových výrobkov?

 

Výrobca neobalových výrobkov je povinný požiadať ministerstvo o zápis do Registra výrobcov neobalových výrobkov pred uvedením výrobkov na trh. Prechodné obdobie na registráciu do registra bolo do 30.06.2016.

Formulár žiadosti je uvedený v prílohe č. 4 RZV vyhlášky (č. 373/2015).

 

7. Ako môže výrobca neobalových výrobkov zabezpečiť povinnosti zberu, zhodnotenia a recyklácie?


Pri neobalových výrobkoch zákon umožňuje len jednu formu zabezpečenia, a to

  • KOLEKTÍVNE, prostredníctvom ORGANIZÁCIE ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV (tzv. OZV) pre obaly,

nakoľko tieto výrobky skončia po ich spotrebe v komunálnom odpade, a preto je tu možné len kolektívne plnenie. OZV pre obaly zabezpečuje plnenie pre obaly aj pre neobalové výrobky.

 

8. Čo je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly?


OZV pre obaly je organizácia podľa zákona o odpadoch, ktorá v súlade s udelenou autorizáciou od MŽP SR zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov, a ktorá zabezpečuje plnenie vyhradených povinností pre zastúpených výrobcov. Udelenie autorizácie preukazuje vytvorenie funkčného systému združeného nakladania s odpadmi z obalov a z neobalových výrobkov, založeného na zmluvných vzťahoch so zberovými spoločnosťami, spracovateľmi ako aj obcami.

Potvrdenie o udelení autorizácie pre NATUR-PACK, a.s.

 

9. Čo zabezpečuje OZV NATUR-PACK pre zastúpených výrobcov?


OZV NATUR-PACK zabezpečuje plnenie nie len vyhradených povinností za svojich zastúpených výrobcov, a to napríklad:

  • registrácia v registri výrobcov neobalových výrobkov a oznamovanie zmien
  • vedenie evidencie,
  • zber, zhodnocovania a recykláciu odpadov z neobalových výrobkov v plnom rozsahu, minimálne vo výške zberového podielu,
  • trhový a zberový podiel,
  • vypracovanie a zasielanie ohlásenia z evidencie o zabezpečení zhodnotenia a recyklácie na MŽP SR,
  • informovanie spotrebiteľa,
  • poradenstvo v oblasti RZV pre neobalové výrobky.

 

10. V prípade zapojenia sa do systému NATURPACK, aké povinnosti z toho vyplývajú pre výrobcu neobalových výrobkov voči OZV NATUR-PACK?


Výrobca neobalových výrobkov je podľa zákona o odpadoch povinný poskytnúť OZV úplné a pravdivé údaje a informácie potrebné pre riadny výkon prenesených povinností, ako aj uhradiť náklady, ktoré OZV vzniknú pri zabezpečovaní týchto povinností.

OZV NATUR-PACK pre svojich klientov zabezpečuje okrem podania žiadosti o zápis do registra aj ohlasovanie zmien údajov, ktoré boli uvedené v žiadosti o zápis do registra na MŽP SR od 30 dní od vzniku zmeny. Preto je dôležité, v prípade, že k takejto zmene dôjde, aby nám ju klient neodkladne nahlásil.

Výrobca neobalových výrobkov ďalej OZV NATUR-PACK zasiela kvartálnu informáciu o množstve neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh SR. Na základe kvartálnej informácie o množstve neobalových výrobkov uvedených na trh uhradí OZV kvartálny poplatok. Výška poplatku je odvodená od uvedeného množstva neobalových výrobkov a sadzby pre jednotlivé komodity. Sadzby sú stanovené na základe reálnych nákladov spojených so zberom a spracovaním odpadov z neobalových výrobkov.

Následne OZV NATUR-PACK zabezpečuje zber, prepravu, zhodnotenie a recykláciu potrebného množstva odpadov z neobalových výrobkov a na základe uvedených množstiev vypracováva ročné ohlásenie na ministerstvo.

Súčasťou prenesených povinností sú aj propagačné a vzdelávacie aktivity pre konečných používateľov a tieto OZV NATUR-PACK samozrejme taktiež zabezpečuje.

 

11. V prípade zapojenia sa do systému  NATURPACK, kto podáva žiadosť o zápis do Registra výrobcov neobalových výrobkov?


Žiadosť o zápis do Registra výrobcov neobalových výrobkov, ako aj oznamovanie zmien údajov, ktoré boli uvedené v žiadosti, podáva OZV NATUR-PACK.

 

12. V prípade zapojenia sa do systému NATURPACK, kto vedie evidenciu o neobalových výrobkoch a kto zasiela ohlásenia?


Evidenciu o neobalových výrobkoch uvedených na trh SR si vedie výrobca prostredníctvom svojej internej evidencie a štvrťročných výkazov, ktoré zasiela do NATUR-PACK. Zasielanie ročných ohlásení z evidencie na ministerstvo zabezpečuje OZV NATUR-PACK, ktorá uskutočňuje aj zabezpečenie zberu a zhodnotenia.

Vedenie evidencie a zasielania ohlásení vyplývajúcich z Recyklačného fondu - § 124 a 125 zákona (Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu) na MŽP SR si zabezpečuje naďalej výrobca sám.

 

13. Aké sú sankcie za neplnenie povinností vyplývajúcich z RZV?


Výrobca neobalových výrobkov je povinný si plniť povinnosť registrácie, uzatvorenia zmluvy s OZV a ustanovenia splnomocneného zástupcu pri zahraničnej spoločnosti ešte pred samotným uvedením výrobkov na trh SR! Ostatné povinnosti si plní od uvedenia na trh.

Najčastejšie porušenia: Sankcia od 500 EUR do 50 000 EUR je napríklad za nevedenie evidencie a neohlasovanie údajov z evidencie ministerstvu. Sankcia od 1 200 EUR – 120 000 EUR je napríklad za nezaregistrovanie alebo neohlasovanie zmien, ako aj za neustanovenie splnomocneného zástupcu, či za nesplnenie povinnosti zberu a zhodnotenia.

« hore